Horská chata plukovníka Johna Doea 2
Ráno. Slnko. Svetlo. Vtáci. Kolesá auta. Päť vecí, ktoré si uvedomila Kate len čo sa zobudila. Vstala, lepši povedané posadila sa na posteli a otvorila oči. Ležala nahá a sama na posteli na miest činu. To boli ďalšie tri veci, ktoré si uvedomila, kým nezapočula hlasy. Potom ich zavrhla niekde do pozadia svojej mysle, pretože počula svoje meno.
“Agentka Toddová? Agent Gibbs?” kričali tie hlasy. Pravdepodobne nás hľadajú, pomyslela si. Potom znovu dôrazne zaklopkala na jej vedomie myšlienka vlastnej nahoty. Neochotne ju vpustila dnu a rozhodla sa, že ju rýchlo vystrnadí tým, že sa oblečie. Teraz už odišla a Kate odľahlo, ako keby odišla veľmi nepríjemná teta z posedenia pri čaji.
Oblečená našťastie vo svojich veciach, pretože iné tam ani neboli, zišla dole pozrieť sa na toho hnusáka, čo jej prerušil spánok. “Dobré ráno,” pozdravila ich zdvorilo, pretože tam boli až dvaja uniformovaní policajti, ale s uštipačným tónom poriadne skrytým pod pretvárkou slušnosti.
“Konečne sme vás našli,” usmial sa na ňu pekný policajt a ona mu ten úsmev vrátila, aj keď by si človek, čo ju dobre pozná, všimol jeho nevšednosť. Aj do neho totiž vložila uštipačnosť, ale iba toľko, aby jej to jej vychovanie dovolilo.
“To vám ale trvalo,” odpovedala mu a teraz tú uštipačnosť započul aj pekný policajt, čo ju vôbec nepoznal. Započul to aj ten druhý, krpatý, tlstý, plešatý a... teraz si neviem spomenúť na štvrté slovo, ktoré by ho mohlo charakterizovať. Popravde, započul by to aj hluchý, a preto to počul aj on.
“Tak pardon, slečinka, vy môžete byť rada, že sme vôbec tu,” nadul sa ešte viac. Nepríjemný, to je to slovo, ktoré som hľadala, keď som rozmýšľala nad jeho charakteristikou.
Pokrčila plecami. “Odíďte, keď chcete. A prečo ste vlastne tu?” obrátila svoju pozornosť znova na pekného policajta. Na neho je aspoň pekný pohľad.
“Poslali nás sem z NCIS,” povedal medovým hlasom a znovu sa na ňu usmial. “Úplne na vás zabudli, odišli spolu s autom a spomenuli si na vás až ráno. Volalo nám nejaké vystrašené dievča. ,Sú tam niekde Kate a Gibbs? Povedzte!!´ rozčuľovala sa, keď som jej nič nehovoril. ,Choďte sa pozrieť na miesto činu. Rýchlo!! Ak sa im niečo stalo, zabijem Tonyho!´ a keďže som nechcel, aby sa tomu Tonymu niečo stalo, radšej som vytiahol tuto Jima a šli sme sem. Naozaj znela, akoby ho chcela zabiť,” znovu sa pousmial a poobzeral sa dookola. “A agent Gibbs?”
“Áno?” opýtal sa Gibbs, len čo vliezol do vnútra.
“Abby im volala aby nás išli nájsť,” oznámila mu v skratke Kate. Mohlo sa totiž veľmi ľahko stať, že by pekný policajt všetko opakoval ešte raz a mala pocit, že Gibbs by ho nemohol počúvať tak dlho. “A auto neukradli, Tony ho zobral a zabudol vrátiť.”
“Ja ho zabijem,” precedil cez zuby.
“Abby vás už pravdepodobne predbehla.”
“Takže teraz vás poprosím, aby ste nás odviezli do Washingtonu. Ak to neurobíte, donútim vás k tomu a verte, že potom na vás nebude pekný pohľad,” zavrčal, pretože ešte nemal ani miligram kofeínu a začínal mať abstinenčný symptóm. Vyzeral veľmi zúrivo, asi ako keď mu chce Fornel vyfúknuť prípad, a keďže pred jeho pohľadom ustúpi aj vycvičený agent CIA, uniformovaní policajti nemali ani šancu.
“Dobre,” súhlasil s prestrašeným hlasom nepríjemný policajt Jim. “Andy, poďme. Chceš šoférovat?” Pekný policajt Andy pokrčil plecami a tak mu kľúče letiace smerom na neho od nepríjemného policajta Jima tresli do nosa.
“Anthony DiNozzo, kde si?!” ozývalo sa všetkými kanceláriami NCIS len čo vstúpil Gibbs do vnútra. Našťastie mal v sebe dve kávy a tretiu pomaly dopíjal, a preto sa budova nezrútila, ale aj tak sa steny pekne zatriasli od strachu. Bolo to počuť aj do laboratória k Abby a tá už vybehla z výťahu pripravená vystískať z obidvoch dušu.
“Abby, kde je?” zastavil ju Gibbs, kým z neho stihla urobiť to čo z Kate. Čiže mierne vyfučaný balónik.
“Tony? Keby sa tu ukázal, je mŕtvy! Len mi ráno zavolal, či ste prišli naspäť. Odpovedala som mu samozrejme nie. Jeho “oou” ma utvrdilo, že znovu urobil nejakú hovadinu. Keď som sa ho opýtala, čo sa stalo, chvíľu zatĺkal ale potom sa priznal k tomu s tým autom. Že vraj ti skúšal volať, ale ty si to nezdvíhal. Zavolala som teda tomu milému policajtovi.”
“Myslíš Andyho?” prerušila ju Kate, pretože chcela skúsiť silu svojho hlasu. Nebolo to ešte ono, ale už sa to mierne približovalo k normálu.
“Takže Andy? A máš aj číslo?” vyzvedala Abby a úplne zabudla na nervózneho Gibbsa, ktorý nemal kávu. Na takto nebezpečné situácie by sa nemalo zabúdať. Abby možno urobila osudnú chybu.
“Vlastne áno,” priznala sa Kate, keďže aj ona zabudla na Gibbsa. Keby nie, určite by sa pred ním nepriznala.
“Naozaj, Kate?” precedil Gibbs cez silno stisnuté zuby. Najskôr ho nahnevalo, že Tony zobral auto a nechal ich napospas divočine. Dosť to síce zlepšila noc s Kate, ale aj tak. Potom ho naštvala ignorácia Abby, ale to sa tiež ešte dalo prežiť. No keď počul, že si Kate zobrala číslo “Andyho”, poriadne ho to dekonšternovalo.
“No tak, Gibbs. Svet sa netočí len okolo teba. A Kate nemá nárok na štastie?” pustila sa do neho Abby. “Ty si si to svoje už užil.”
“Ako to myslíš?”
“No predsa si bol trikrát ženatý!”
“Naozaj si myslíš, že to bolo štastie, Abby?”
“Nóóó, pozri, keby si nebol zamilovaný, asi by si sa neženil, nie?”
“Nie, bolo to len chvíľkové poblúznenie ženou, ktorá bola dobrá v posteli,” priznal sa.
“Takže, Kate, čo budeš teraz robiť?” otočila sa naspäť k človeku, o ktorom si myslela, že je aspoň trochu normálny. Keď sa jej jej idol Gibbs totiž priznal, že si zobral tri ženy len kvôli tomu, že boli dobré v posteli, skoro všetky jej ideály sa stratili. Zostal jej už len jediný: že sa Kate nezaľúbi do Tonyho alebo že sa s ním nevyspí, je na to totiž príliš dobre vychovaná. Bohužiaľ sa mýlila aj v tomto, ale ešte o tom našťastie nevedela. Stane sa ešte dosť zvratov, kým sa to dozvie.
“Neviem, asi sa mu ale neozvem,” povedala dosť nahlas, aby to počul aj Gibbs ktorý vyzeral myšlienkami trochu mimo. Samozrejme to počul, ale nanešťastie počul aj slová, ktorými vetu dokončila. “Je na mňa príliš mladý.”
Kate došlo na um, že Gibbs je asi dvakrát starší od nej, až príliš neskoro aby sa dalo zvrátiť, čo povedala. Jej ruka sa automaticky zdvihla k jej ústam. Jej líca očerveneli. To už Abby nemohlo ujsť. Keď k tomu pridala aj Gibbsov pohľad no blba a ešte stisnutejšie pery, dala si dvestotridsaťosem a dvestošesťdesiatdva dokopy.
“Päťsto,” povedala a obaja sa na ňu pozreli. “Teda panebože!” aj jej ruka vyletela hore a pridala sa ku Kateinej, ktorá stále trčala pri ústach. Samozrejme Abbyna ruka bola pri Abbynich ústach a Kateina pri Kateiných. “Takže preto teraz nie si v Tonyho byte a neškrtíš ho holými rukami!!” pozrela na Gibbsa. Očervenel. “A Kate, preto teraz nie si tam, kde by mal byť Gibbs a nepomáhaš mu s tým, čo by mal robiť!” Rýchlo vyfúkla ostatok vzduchu, čo jej zostal v pľúcach a sadla si na stoličku.
“Tomu neverím. Ale dobre. Aj keď tomu neverím. Takže si to ujasnime. Vy dvaja sa teraz dáte dokopy?” pozrela hore ku nim. Každý sa pozrel iným smerom.
