Horská chata plukovníka Johna Doea 4
“A..Alice,” silene sa usmial. Pozrel sa na Kate, tá sa pozerala na neho.
“Jethro, som rada, že ťa vidím. Včera si neprišiel domov a už som sa začala o teba báť,” usmiala sa na neho a pricapila mu pery na líce. Prázdny papierový pohárik od kávy hodila do koša.
“Čo tu robíš?”
“Chcela som len vedieť, či si v poriadku, priniesť ti kávu a...”
Gibbs ju potiahol na bok, kým vôbec stihla dohovoriť. “Ako dopekla ťa napadlo, že pôjdeš sem?” precedil cez stisnuté pery. Znovu to bol starý Gibbs, chladný a ovládajúci sa.
“Prečo si im o mne nikdy nepovedal?” odvetila mu aj ona chladným hlasom. Obom bolo jasné, že ich všetci počúvajú, aj keď sa tvárili, že nie.
Gibbs jej na jej otázku neodpovedal. Asi by nepochopila, prečo si tak chráni svoje súkromie. No ona si jeho mlčanie vysvetlila inak.
“Chcel si dostať tú peknú tmavovlásku, čo sa vo výťahu bila s Tonym, do postele, však?” vyskočila a znovu nastalo ticho. Gibbs hodil ďalší pohľad a znovu sa všetci otočili ku svojim stolom. Odtiahol Alice trochu ďalej.
“Nie, odkiaľ to máš. Bila sa s Tonym, lebo... ozaj, odkiaľ poznáš Tonyho? Ja som ti o nich nikdy nehovoril,” rozhodol sa prejsť z defenzívy na ofenzívu. Pomohlo to, pretože Alicin odtieň tváre dostal ružový nádych.
“No... Vieš... Ja som len započula jeho meno, keď sa tá tmavovláska na neho vrhla,” usmiala sa, no Gibbsa to nepresvedčilo.
“Vieš, aj Tony hovoril meno tej tmavovlásky. Na to sa nepamätáš?”
“Ty ma vypočúvaš, Jethro?”
“Povieš mi to alebo nie?”
“Nie, nepoviem! Nepamätám si ho!” vykríkla. Znovu rituál s pohľadmi. Vyzerala naozaj nervózne a Gibbs spoznal, ako už z veľa výsluchov, že klame. “Zapamätala som si jeho meno len preto, lebo sa mi páči. To druhé sa mi asi nepáčilo.”
“Kate. Tak sa volá. Smiešne je, že si hovorila o menách Kate a James, keď sme hovorili o dieťati.”
“Odkiaľ poznáš Tonyho?” spýtal sa, keď mu hodnú chvíľu neodpovedala.
Alice bola stále ticho.
“Alice...” ozval sa varovným tónom, aj keď už asi vedel o čo sa jedná.
No Alice stále nič.
