Horská chata plukovníka Johna Doea 5
“Tony! Poď sem!” zareval. Tony priskočil ako pes na reťazi, no Gibbsovi stačil jediný pohľad na jeho spotené čelo, aby sa na sto percent uistil. “Kedy,” jednoducho sa opýtal.
“Čo ke..”
“Netvárte sa. Tak kedy?” Tony sa už nadychoval, no Gibbs ho prerušil. “A neklam.”
“Asi dva roky dozadu, ale Šéfe, bolo to len raz a ja som NEVEDEL, že je vydatá!! Naozaj!!” priznal sa Tony, aj keď ho Alice dosť nápadne kopala a štuchala pod rebro. “Alice, on je chodiaci detektor lží,” adresoval jej, no zaslúžil si za to len poriadnu facku.
“Mala som veľa milencov a on to ešte nezistil!” odsekla mu a úplne zabudla na manžela stojaceho vedľa nej.
“Teraz to už vie,” poznamenal Gibbs a rýchlym krokom prešiel ku schodom.
Abby ho našla až podvečer, keď sa už tma dostala do okien a kandelábre sa rozsvietili. Sedel pri svojej obľúbenej kaviarni, sedel na schodoch a popíjal pravdepodobne kávu z papierového pohárika. Sadla si vedľa neho a objala ho okolo pliec.
“Vieš, Gibbsík,” oslovila ho zdrobneninou, ktorú smela používať jedine ona, “nemôžeš byť veľmi nahnevaný na Alice preto, lebo ťa podvádzala. Musíš si priznať, že ani ty si nebol veľmi verný.”
“Abby,” vzdychol si a odhodil prázdny pohárik do smetného koša, “bolo to len raz. A okrem toho, ona spala s Tonym. To je akoby som ju ja podvádzal s Tinou.”
“Kto je Ti..”
“To je Alicina kolegyňa z práce, podobný prípad ako Tony. Vieš,” zasmial sa po prvý krát, čo ho Abby našla, “niežeby som nemal príležitosť...”
“Gibbs..” povedala varovne Abby. Nemusela počúvať Gibbsove historky o ženách. Vyzeral síce zúbožene, prebdená noc, manželka a jej vzťah s Tonym ho vyšťavili, ale Abby to nemohla počúvať.
“...ale ja mám Kate naozaj rád,” dokončil na jej potešenie. Vedela, že Kate niečo cíti ku Gibbsovi, a teraz jej bolo jasné, že aj on cíti niečo ku nej. “Vidíš, keď o nej hovoríme, čo je s ňou?”
“Hovorila niečo o tom, že ide domov spíjať sa do nemoty. Tou manželkou si jej zlomil srdce.”
“Musím íst za ňou,” povedal viac pre seba ako pre Abby a vstal. Zatackal sa a skoro stratil rovnováhu. “Asi ma budeš musieť zaviezť.”
“Poďme,” schmatla kľúčiky, čo jej podával.
“Ako si ma našla?” spýtal sa po chvíli šialenej jazdy. Tak isto jazdil aj on, takže by mu to nemalo vadiť, keby bol triezvy, ale keďže nebol, hádzalo to jeho žalúdkom ako na vode.
“Ako keby som ťa nepoznala.”
“Ale prečo až takto večer?”
“Vieš, poznám ťa trochu menej ako som si myslela,” pripustila a vybrala ďalšiu zákrutu na poslednú chvíľu.